Ako je to so smernicami pre použiteľnosť webových sídiel

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 1. február 2009 v kategórii Použiteľnosť a prístupnosť

Úvod

V januárovom čísle elektronického spravodaja sme si v článku Ako sa vyvíjalo chápanie použiteľnosti webových sídiel ukázali, ako sa menili prístupy k použiteľnosti v priebehu vývoja webových sídiel. Na to, aby sa tvorcovia webových sídiel začali viac zaoberať použiteľnosťou, mala vplyv predovšetkým publikácia odborníka z oblasti použiteľnosti Jakoba Nielsena  Designing Web Usability: The Practice of Simplicity, ktorá vyšla aj u nás v českom preklade pod názvom Web.Design v roku 2002. V najnovšej publikácii Prioritizing Web Usability (2006) Jakoba Nielsena, ktorú vydal spolu s Hoa Loranger, je mottom myšlienka, že dnes už nestačí povedať, že  navrhujeme webové sídlo pre používateľa, ale použiteľnosť webového sídla by mala byť pri jeho návrhu prioritou. 

Bohužiaľ ešte stále sa stretávame s webovými sídlami, kde sa pri ich návrhu nebrali do úvahy ich budúci používatelia, ich očakávania a potreby. Veľmi veľa webových sídiel, slovenských nevynímajúc, nerešpektuje zásadné smernice použiteľnosti a preto ani nedosahujú potenciálne možnosti, ktoré internet poskytuje v oblasti obchodu, marketingu a pod. V dnešnom článku si ukážeme, ako je to so stálosťou smerníc pre použiteľnosť webových sídiel.

Ako sa zmenila použiteľnosť počas 25 rokov existencie

Ako uvádza Jakob Nielsen v svojom článku 25 Years in Usability (2008), v roku 1983, keď sa začal venovať použiteľnosti, išlo o úzko zameranú vednú disciplínu, ktorej sa venovalo niekoľko ľudí prevažne z akademickej sféry a z veľkých počítačových spoločností. Podľa jeho odhadov išlo asi o 1 000 ľudí prevažne z USA a Veľkej Británie.

V súčasnosti sa podľa jeho odhadov venuje použiteľnosti takmer 50 000 profesionálov na plný úväzok a aspoň pol milióna ľudí, ktorí sa buď zaujímajú o použiteľnosť, alebo je v ich záujme, aby vytvárali použiteľné produkty.

V podstate sa za 25 rokov základy použiteľnosti nezmenili. Už v roku 1983 John Gould a Clayton Lewis prezentovali 3 základné princípy úspešného dizajnu:

1. Už pred dizajnom by sme sa mali zamerať na používateľov a uskutočniť terénne štúdie.
2. V priebehu vývoja dizajnu by sme mali vykonávať empirické štúdie použiteľnosti.
3. Vždy by sme mali využívať iteratívny proces dizajnu. Iteratívny proces dizajnu veľmi pekne vysvetľuje Jakob Nielsen v článku Iterative User Interface Design (1995).

V podstate, uvedené tri základné princípy platia neustále. Rozdiel je iba v používaných metódach. Zatiaľ čo hlavne v počiatkoch merania použiteľnosti v jednotlivých fázach dizajnu sa viac využívali kvantitatívne metódy, v súčasnosti sa stále väčší dôraz kladie na využitie kvalitatívnych metód.

Je zaujímavé, že smernice použiteľnosti sa nemenia natoľko s časom, ako by sme očakávali. Ako uvádza Jakob Nielsen v svojom článku Change vs. Stability in Web Usability Guidelines v júni 2007 až 80% zistení z prípadových štúdií vykonaných v roku 1990 ostávalo stále v platnosti. Je to o to zaujímavejšie, keď porovnáme napríklad, ako vyzerali webové sídla v 90-tych rokoch a ako vyzerajú v súčasnosti. Ukážeme si to na príkladoch 3 redizajnoch webového sídla Kongresovej knižnice USA, ktoré rozsahom svojich služieb, ale aj informačnou databázou kladie veľké nároky na organizáciu a usporiadanie informácií. Webové sídlo Kongresovej knižnice je aj názornou ukážkou toho, ako sa menili prístupy k dizajnu a ako tvorbu webových sídiel stále viac ovplyvňuje informačná architektúra, prístupnosť, nájditeľnosť, použiteľnosť, ale ako sa zároveň rešpektujú odporúčania na zvýšenie kredibility webových sídiel.

Obr. Webové sídlo Kongresovej knižnice po úplnom redizajne vo februári 1999 (súkromný archív autorky)

Ako vidíme na horeuvedenom obrázku, úvodná stránka webového sídla Kongresovej knižnice využívala v roku 1999 viac grafický dizajn ako dizajn informačný. Prakticky hneď, ako sa etablovala informačná architektúra ako nová vedná disciplína a začal sa zdôrazňovať informačný dizajn pred dizajnom grafickým, už v júli 2002 pristúpila Kongresová knižnica k ďalšiemu redizajnu.

Obr. Webové sídlo Kongresovej knižnice v júli 2002, kde sa už uprednostňuje informačný dizajn pred dizajnom grafickým (súkromný archív autorky)

Možno budete sami prekvapení, ako vyzerá webové sídlo Kongresovej knižnice v súčasnosti.

Obr. Kongresové sídlo v januári 2009 spĺňajúce odporúčania informačných architektov, ale aj smernice prístupnosti, použiteľnosti a kredibility

Ako sme už uviedli, napriek úplne odlišnému dizajnu je až neuveriteľné, že až 80% smerníc platných pre použiteľnosť ostáva v platnosti aj v súčasnosti. Pritom v roku 1994 v čase prvých testov Jakoba Nielsena sa testovalo iba päť webových sídiel s 3 používateľmi. V roku 1999 v čase vydania publikácie Designing Web Usability: The Practice of Simplicity sa už testovalo 100 webových sídiel s 200 používateľmi a súčasné smernice použiteľnosti, ktoré sú rozdelené na použiteľnosť webových sídiel, intranetových sídiel, e-mailov, špecifických skupín používateľov (seniorov, teenagerov a pod.) sú už založené na testovaní 831 webových sídiel s 2 744 používateľmi v 16 krajinách. Ich prehľad nájdete na webovom sídle Usability Reports, User Research, and Design Guidelines by Nielsen Norman Group.

Prečo sa zmenili smernice na  použiteľnosť webových sídiel?

Ako uvádza Jakob Nielsen, iba 20% zo smerníc vydaných v roku 1994 sa zmenilo vzhľadom na nasledovné faktory:

• Technologické vylepšenia: lepšie prehliadače, väčšia rýchlosť a priepustnosť.
• Prispôsobenie sa správania používateľov, ktorí si zvykli na využívanie určitých techník a interakciu so systémom.
• Zdržanlivosť webových dizajnérov, ktorí sa snažia o určitý kompromis a vyhýbajú sa zložitým a menej informačne funkčným prvkom, dá sa povedať, že sa učia spolu s používateľmi.

Napriek tomu, až 80% smerníc týkajúcich sa použiteľnosti z roku 1990 ostáva stále v platnosti a preto môžeme povedať, že smernice pre použiteľnosť webových sídiel vykazujú pomerne silnú stabilitu.

Jakob Nielsen prichádza tiež k zaujímavému záveru, keď porovnáva smernice použiteľnosti pre dizajn aplikácií z roku 1986 so smernicami webových sídiel. Z prvých smerníc pre dizajn aplikácií ostáva v súčasnosti v platnosti ešte 90% smerníc. Zdôvodňuje to nasledovne:

• Smernice pre použiteľnosť aplikácií vydané v roku 1986 boli založené na 25 ročnom výskume, pričom smernice pre použiteľnosť webových sídiel z roku 1999 iba na 5 ročnom výskume.
• Internet sa vyvíjal ďaleko rýchlejšie ako počítače a preto je aj v smerniciach pre vývoj webových sídiel väčšia zmena.

Napriek tomu môžeme konštatovať, že smernice vo všeobecnosti nepodliehajú veľkým zmenám, pretože záležia predovšetkým od správania používateľov, ktoré sa až natoľko nemení.

Záver

V dnešnom čísle sme hovorili o tom, že smernice pre použiteľnosť webových sídiel vykazujú pomerne veľkú stabilitu, prakticky až 80% smerníc, ktoré odporúča Jakob Nielsen v roku 1990 ostáva v platnosti. V budúcom čísle si popíšeme 8 najčastejších problémov v použiteľnosti, ktoré ostávajú stále v platnosti.

Literatúra

---

a) Nielsen, Jakob. Web.Design. Praha : SoftPress s.r.o., 2002, 382 s.

b) Nielsen, Jakob. 2000. Usability 101: Introduction to Usability. In Jakob Nielsen´s Alertbox August 25, 2003 [online ], [cit. 2009–01–06]. Dostupné na internete http://www.useit.com/alertbox/20030825.html

c) Nielsen, Jakob. 2007. Change vs. Stability in Web Usability Guidelines, In Jakob Nielsen´s Alertbox June 11, 2007 [online ], [cit. 2009–01–06]. Dostupné na internete http://www.useit.com/alertbox/guidelines-change.html

d) Nielsen, Jakob. 1995. Iterative User Interface Design, In Jakob Nielsen´s Alertbox, 2005 [online ], [cit. 2009–01–06]. Dostupné na internete http://www.useit.com/papers/iterative_design/

e) Nielsen, Jakob. 2008. 25 Years in Usability. In Jakob Nielsen´s Alertbox April 21, 2008 [online ], [cit. 2009–01–05]. Dostupné na internete http://www.useit.com/alertbox/25-years-usability.html

f) Nielsen, Jakob, Loranger, Hoa. 2006. Prioritizing Web Usability. Berkeley CA  : New Riders Press, 2006, 406 s.

g) Snížek, Martin. 2007. Malé chyby v použiteľnosti. In snizekweb.cz. 22. 10. 2007. [online ], [cit. 2009–01–06]. Dostupné na internete: http://www.snizekweb.cz/weblog/male-chyby/

Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej úlohy KEGA 3/7275/09 Informačné štúdiá v podmienkach web 2.0 a nových technológií (INWENT)

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Použiteľnosť a prístupnosť