Informačná architektúra a jej vplyv na nájditeľnosť webových stránok

Prof. PhDr. Soňa Makulová, PhD. 13. január 2006 v kategórii Informačná architektúra

V poslednom čase sa v súvislosti s návrhom webových sídiel stále viac hovorí o informačnej architektúre. Informačná architektúra ako vedná disciplína sa stala realitou až v posledných rokoch v dôsledku enormného nárastu informácií v digitálnej forme. V roku 2002 vznikla aj dobrovoľná nezárobková organizácia The Information Architecture Institute (IAI) zaoberajúca sa zdokonaľovaním a propagáciou informačnej architektúry.

Snahy IAI sú zamerané na porozumenie a určenie významu hodnôt, ako je hodnota nájdenej a nenájdenej informácie, hodnota využitej informácie, hodnota výstavby a riadenia informačných systémov, hodnota vzdelávania pracovníkov a zákazníkov a pod. V USA sa konajú od roku 2000 pravidelné konferencie venované informačnej architektúre, v dňoch 15. až 16. októbra 2005 sa konal v Európe v Brusseli prvý sumit o informačnej architektúre Europe’s first Information Architecture Summit.%%%ODSEK%%%

Veľký vplyv na uvedenie informačnej architektúry do praxe majú Louis Rosenfeld a Peter Morville. Ich kniha Information architecture for the World Wide Web (2002) vyšla už v druhom prepracovanom vydaní a predstavuje dnes klasiku informačnej architektúry.
Z ich pohľadu je hlavnou úlohou informačného architekta pred návrhom webového sídla nájsť odpoveď na nasledovné otázky:

• komu a ako bude slúžiť stránka (hľadanie rovnováhy medzi požiadavkami zadávateľa projektu a potrebami používateľov),
• aký bude obsah, úroveň funkčnosti,
• ako sa budú používatelia na stránke orientovať (výber spôsobu organizácie, navigácie, klasifikovania a vyhľadávania),
• či, a ako má byť stránka prispôsobená na ďalší rast a vývoj.

Lois Rosenfeld a Peter Morville informačnú architektúru charakterizujú nasledovne (2002, s. 4):

• kombinácia organizačnej, navigačnej a popisnej schémy informačného systému, 
• štrukturálny dizajn informačného priestoru s cieľom uľahčiť vykonávanie úloh a umožniť intuitívny prístup k obsahu, 
• umenie a veda štruktúrovania a klasifikovania webových sídiel a intranetu tak, aby ľudia dokázali nájsť a riadiť informácie, 
• vznikajúca disciplína a spoločenská prax s cieľom zaviesť princípy dizajnu a architektúry do digitálneho sveta.

Základným cieľom je teda organizovať obsah a formu do súdržnej a logickej štruktúry umožňujúcej jednoduchú správu a najmä používateľsky priateľský prístup. Dobrá a konzistentná informačná architektúra pomáha používateľom si vytvoriť pozitívny vzťah a dôveru k technológiám a produktom.

Podľa Louisa Rosenfelda a Petra Morvilla hlavnou úlohou informačného architekta je: 

• objasniť úlohu a víziu sídla, dávajúc do rovnováhy potreby sponzorujúcej organizácie a potreby jeho používateľov, 
• určiť, aký obsah a ktoré funkcie bude sídlo využívať, 
• špecifikovať, ako používatelia nájdu informácie v rámci sídla definovaním jeho organizačného, navigačného a vyhľadávacieho systému, ako aj systému návestí, 
• plánovať ako sa sídlo bude prispôsobovať zmenám a rastu v čase.

Informačný architekt by mal podľa nich na jednej strane myslieť ako „nezasvätenec“, mať nezávislý pohľad na sídlo a byť vnímavý k potrebám používateľov a nezaťažovať sa problémami a obmedzeniami zadávateľa. Na druhej strane by mal byť ale aj „znalcom“, ktorý skutočne rozumie cieľom, obsahu a zákazníkom organizácie a na základe toho by mal pomôcť navrhovať, realizovať a riadiť riešenia. Niekedy je veľmi ťažké nájsť vyváženosť medzi dvoma rozdielnymi pohľadmi na ten istý problém a preto sú súčasťou tímu často okrem zamestnancov aj externí konzultanti.

Ak sa pri tvorbe webového sídla vychádza z naplánovanej a premyslenej informačnej architektúry, získa stránka aj vďaka kvalitne spracovaným metadátam vysoký ranking v rámci vyhľadávacích nástrojov internetu, a ak má dobre navrhnutý systém klasifikácie, navigácie a vyhľadávania sa zvýši aj jej návštevnosť a znásobí komunikačná funkcia. Dnes už existuje množstvo automatizovaných nástrojov umožňujúcich detailne sledovať návštevnosť stránky. Ak použijete napríklad systém NAJ.sk (www.naj.sk) máte k dispozícií rozsiahle štatistiky, zahrňujúce základné informácie o návštevnosti - počet návštev, počet návštevníkov, počet zobrazených stránok, počet aktívnych návštevníkov a ďalej informácie o tom, odkiaľ ľudia na Vaše stránky prichádzajú, aké používajú prehliadače, aké majú technické možnosti (podpora flash, java, cookies ...), ako a odkiaľ sa k internetu pripájajú a veľa ďalších ukazovateľov spracovaných v prehľadných tabuľkách a grafoch.

V článku Prečo je potrebné dodržiavať štandardy World Wide Web konzorcia sme hovorili o význame dodržiavania štandardov, aby stránka bola nájditeľná používateľmi internetu. Na nájditeľnosť stránky vplýva predovšetkým to, ako je indexovaná prieskumovými strojmi, respektíve časťou prieskumového stroja nazývaného robot. V prípade, že na stránke je príliš veľa grafiky, technológia flash, nepoužívajú sa popisy obrázkov a nerešpektujú sa štandardy pre tvorbu dokumentov v elektronickom prostredí, stránka je pre používateľa internetu stratená, pretože robot ju nedokáže zindexovať. Podľa prieskumov práve väčšina používateľov prichádza na stránky z vyhľadávačov a tak ich správna funkcia je pre nájdenie stránky mimoriadne dôležitá.
Výskumy ďalej ukazujú, že väčšina používateľov si pozrie nájdené záznamy iba na prvej strane. Na nájditeľnosť vplýva viacero faktorov, ktoré treba brať do úvahy pri návrhu informačného systému: 

• informačná architektúra ako štrukturálny a sémantický dizajn informačných systémov, 
• dizajn interakcie používateľa s informačným systémom vychádzajúci z analýzy správania používateľa, 
• organizácia znalostí a obsahu, 
• optimalizácia webovských stránok pre prieskumové stroje, čiže vylepšenie pozície vo výsledkoch vyhľadávania fulltextových vyhľadávačov, 
• dizajn webového sídla vychádzajúci zo skúsenosti používateľa (user experience design), 
• sémantický web.

Ak vychádzame z toho, že k základným pilierom informačnej architektúry patria metadáta a klasifikácia, navigácia, vyhľadávanie a dizajn, potom na nájditeľnosť stránky vo vyhľadávačoch má veľký vplyv predovšetkým dobre navrhnutý systém metadát.

O tom, že sa v našich podmienkach nevenuje tvorbe metaprvkov dostatočná pozornosť, svedčí tiež prieskum využívania a analýzy metaprvkov na stránkach 55 slovenských spoločností zaoberajúcich sa dizajnom webových stránok. Prieskum sa uskutočnil v rámci diplomovej práce a priniesol niektoré zaujímavé poznatky (Sviček, 2003).
Z analýzy vyplýva, že až 96 % analyzovaných stránok obsahovalo metaprvky. Niektoré metaprvky však tvorí editor HTML kódu a tieto sa viažu skôr na tvorcu softvéru ako na obsah dokumentu. Z hľadiska obsahu dokumentu sú dôležité predovšetkým metaprvky ako keywords (kľúčové slová), description (opis obsahu), language (jazyk dokumentu), author (autor) copyright (vyjadrúci nositeľa autorských práv) a pod. Pre prieskumové stroje sú zasa veľmi dôležité metaprvky robots a revisit after, ktoré im umožnia, vlastne znemožnia indexáciu webového sídla, prípadne podajú informáciu, kedy sa majú na sídlo vrátiť v očakávaní zmeny obsahu.

Na základe prieskumu sa ukázalo, že najčastejšie sa vyskytujúcim metaprvkom je content type nesúci informácie o type obsahu (zväčša text) a kódovaní dokumentu (prevažne windows-1250). Potešiteľné je, že až 58 % z celkového počtu analyzovaných stránok obsahovalo metaprvky obsahujúce kľúčové slová a popis obsahu. Napriek tomu, že 20 % z celkového počtu skúmaných stránok obsahovalo tag generator, viac ako polovica z nich obsahovala aj ďalšie metaprvky. Analýza ukázala, že viaceré stránky dokonca obsahovali viac ako 10 metaprvkov, čo sa dá považovať za veľmi dobrý signál do budúcnosti.

K ďalším dôležitým pilierom informačnej architektúry, ktorý má veľký vplyv na nájditeľnosť stránky patrí dizajn stránky. Jedným z najčastejších problémov je ešte stále príliš veľký dôraz na grafické princípy dizajnu webových stránok, čoho dôsledkom býva tvorba často neefektívnych a nepoužiteľných webových sídiel. Dizajn webových stránok by mal podporovať princípy dizajnu informačnej architektúry.

Dôvodov je viacero:

Web je skôr publikačné ako vizuálne médium

Používatelia prichádzajú na web predovšetkým s cieľom získať informácie, o čom svedčia aj výsledky pravidelných prieskumov. Z toho vyplýva, že hlavnými stavebnými prvkami by mali byť slová a nie obrázky, ako si stále myslia niektorí grafici. Grafický dizajn by mal podporovať informačnú architektúru sídla voľbou vhodných navigačných prvkov, rozvrhnutím štruktúry sídla, voľbou správnej typografie, farieb a pod. Grafický dizajn sa zaoberá tým, ako stránka vyzerá, dizajn informačnej architektúry sídla sa zaoberá tým, ako sa stránka číta.

Web je aktívne a nie pasívne médium

Najdôležitejšou vlastnosťou webu je interaktivita, možnosť spätnej väzby, vyhľadávanie, sledovania hypertextových spojení. Správne zvolená informačná architektúra podporuje metódy rozhodovania prostredníctvom jej pilierov, ako je navigácia, klasifikácia, vyhľadávanie a metaprvky.

Web je vizuálne ohraničené médium

Už zo samotných technických obmedzení počítačovej obrazovky, problémov prenosu a sťahovania obrázkov vyplýva, že web nemôže poskytnúť taký vizuálny zážitok ako napríklad časopis, prípadne kino, veľká obrazovka televízora a pod.

Web sa využíva prostredníctvom počítačov

Už svojou povahou sú počítače určené na prácu a na vzdelávanie.

Web je prostredie citlivé na čas

Pravidelné výskumy používateľov dokazujú, že nie sú ochotní čakať na naťahovanie stránky viac ako 10 sekúnd. Z toho vyplýva aj nutnosť optimalizácie grafiky pre webové sídla.

Architektúra webu spočíva predovšetkým v zmysluplnom spájaní obsahu

Efektívna informačná architektúra webu znamená organizovať a klasifikovať obsah takým spôsobom, aby sa dal jednoducho nájsť a čítať, počúvať alebo prezerať.
Podľa Gerry McGoverna je web predovšetkým veľkou univerzálnou knižnicou. Informačná architektúra znamená urobiť poriadok v knižnici tak, aby sa všetky dokumenty nachádzali na mieste, kde ich čitatelia dokážu nájsť. Ak má stránka dobre navrhnutú informačnú architektúru tak ju robot dokáže dobre prečítať a zindexovať.
Na nasledujúcom obrázku vidíme, ako vidí robot webovú stránku Slovenskej národnej knižnice (www.snk.sk) pri jej indexácii. Bohužiaľ pri dizajne webovej stránky sa uprednostňovala skôr grafika a tak jej informačná hodnota pre robot vyhľadávacieho nástroja je veľmi malá.



Obr. 1 Ako vidí robot vyhľadávacieho stroja stránku Slovenskej národnej knižnice

Pre porovnanie vidíme ako vidí robot stránku spoločnosti ELET (www.elet.sk) optimalizovanú pre vyhľadávače.



Obr. 2 Stránka optimalizovaná pre vyhľadávače


Už z obidvoch ukážok je jasné, že robot vyhľadávacieho nástroja získa ďaleko viac informácií pri návšteve druhého webového sídla, kde okrem použitia metaprvkov kľúčových slov a popisu stránky sú nositeľom významu aj texty spojení a URL adresa, nehovoriac o informáciách na úvodnej stránke.

Záver

Informačná architektúra ako novovznikajúce disciplína za pár rokov svojej existencie našla uplatnenie ako metodologický nástroj pri budovaní webového sídla. Ide o interdisciplinárnu problematiku, o čom svedčí aj široké spektrum kontrolných otázok aplikovateľných na jednotlivé piliere informačnej architektúry. Pri návrhu informačnej architektúry treba vždy rešpektovať požiadavky a informačné potreby používateľov ako aj celkový kontext, v ktorom informačná architektúra vzniká.

Literatúra

---

a) Makulová, Soňa. 2003. Informačná architektúra ako metodológia tvorby webových stránok. In: IT lib. roč. 7 (2003), č. 2, s. 4-7.
b) Makulová, Soňa. Prečo je potrebné dodržiavať štandardy World Wide Web konzorcia. In IT lib. roč. 9 (2005), č. 3, s. 54-55. [cit. 2005-10-10]. Dostupné na internete: http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib053/makulova.htm
c) McGovern, Gerry; Norton, Rob. 2002. Content Critical. London : Pearson Education Limited, 2002. 241 s.
d) McGovern Gerry. 2001. Information Architecture Versus Graphic Design In Click Z Today.
e) Rosenfeld, L., Morville, P. 2002. Information Architecture for the World Wide Web. 2. vyd. Sebastopol : O´Reilly&Associates, 2002, 461 s. ISBN 0-596-00035-9
f) Sviček, Peter. 2003. World Wide Web konzorcium a jeho úloha pri rozvoji štandardizácie internetu. Diplomová práca. Bratislava : FiF UK, 2003. 87 s.

Zasielajte mi nové články na e-mail: Odoslať

Ďalšie články z kategórie Informačná architektúra